reklama

Ve Vrbovem fučali Vetry

V mestečku pod šikmou vežou, vo Vrbovom sa toho ozaj vela nedeje, žije si svojím pokojným nezaujímavým životom, občas to naruší (alebo potvrdí?) nejaká krčmová bitka, alebo jarmok, ale dvakrát do roka sa do Vrbového dovalia ludia z celého Slovenska. Raz 29. marca a druhýkrát v júli, totižto vtedy robia bratia Jobusovci a ľudia okolo nich ozaj zaujímavé akcie. 29. marca to je už pravidelný krst a v júli festival Vrbovské vetry, ktoré sa odohrali práve minulý týždeň. Za 6 dní ľudia mohli vidieť vo Vrbovom koncert organistu Štefana Ternóczkeho, koncerty miestnych kapiel, diskusiu Pod lampou, divadlo, alebo dokonca aj ísť do letného kina, kino nebolo vo Vrbovom už 17 rokov. Ale vrchol festivalu bol rozhodne v sobotu 12. 7. kedy sa na štadióne uskutočnil koncert nielen pár Vrbovskích kapiel.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Do Vrbového sme dorazili v sobotu okolo jedenástej, takže akurát sme si "užili" najsilnejšieho Slnka, ale mali sme čas postaviť si stany, porozhliadnuť sa po areáli, ktorý zasa nebol moc veľký, zvítať sa v klude s Branuškom a s Pánom Bratom, či kludne a poriadne sa najesť v neďalekej reštaurácii.

Festival sa začal s asi hodinovým oneskorením, okolo 15:00 vyšli na pódium sedliacko-gotické Vrbovské vŕby z Vrbového (a Čachtíc) s bubeníkom v prednej línii. Nasledovala už tradične ľudová hudba Vrbovanka, ktorá hrá na festivale preto, aby aspoň raz do roka hrala na poriadnom pódiu a nie na rohu ulice. Túto dychovku sme si ozaj vychutnali...v bezpečnej vzdialenosti pri stole s Ivom CHVM, Babayagagarinom z HZPS, Branuškovimi mamami (chlapa ako hora predsa nemohla mať jedna mama, tak ich má dve) a ďalšími. Počas Vrbovanky sa už tradične slávnostne otvoril a ihneď aj zatvoril festival velkým ventilom, nasledovala strelba z dela, ktoré bolo nasmerované na Vrbovské Kopanice (Prašník). A keďže bezpečnosť pri práci je dôležitejšia ako práca samotná a nikdy jej nieje dosť, tak na pódiu sa objavili Vrbovskí víťazi a nás workolholikov potešili zopár piesňami o práci, aspoň pracovné absťáky boli slabšie, nechýbal samozrejme ani 13. batalión minerála Jobusa, dychovka ktorú označil pán precceda Multiorganizácie Kriak z Vrbového, Húpací kón osobne, za najlepšiu dychovku na svete, od vtedy je 15. august Medzinárodným dňom dychových súborov. Toho roku nechýbali jedinečné a bezpečné (bezpečnosť pri práci je dôležitejšia ako práca sama) športové disciplíny ako dostihy na húpacích konoch, alebo strelba z poplašnej pištole. Kúzelník Talostan ukázal pár kúziel a na pódiu sa pomaly ale isto začalo chystať prekvapenie festivalu, namiesto Pii jem+Matelko+Malevil, ktorí z (ne)známich dôvodov nevystúpili sa na pódiu objavila vždy nadupaná Para, s ktorou si Branuško aj zaspieval Doma dobre. Paru vystriedal organista Štefan Ternóczky a odznela Hymna Multiorganizácie Kriak, velká časť publika bola vychovaná a ozaj ukázala Vivat Preccedovi, ktorý pekne z kraja pódia na všetko dozeral. A ako Štefan hral Bacha, tak na pódiu to žilo a pripravovalo sa na brutalpopové legendárne Živé kvety, na ktoré som sa moc tešil a dočkal som sa, úvod patril novinke z nedávno pripraveného ešte nevydaného albumu 12+1 - Nádherný deň. Koncert Živých kvetov však prerušil silný vietor od Prašníka a s ním búrka, ktorú do Vrbového poslali povstalci z Prašníka, ale Vrbovské Vetry sú neohroziteľné a tak sa na tribúne zhromaždila väčšina návštevníkov a dokonca prišiel aj Branuško a megahit Hroch Karol odznel na tomto netradičnom stagei. Po dvoch hodinách sa pozbierala suchá aparatúra a Živé kvety spolu s Whiskym a Ďurom Vítezom zo Slobodnej Európy odohrali zvyšok koncertu. Úžasný zážitok. Ináč cítil som sa asi ako na Pohode, síce na tej som 5 rokov nebol, ale tá atmosféra...a ludia okolo. Kušnierik, Hríb, Bedly (gitarista Bez ladu a skladu), Dorotka Nvotová a moho ďalších len tak na hocijaký festival nejdu a tu boli priamo v hladisku. Slobodná Európa v päťčlennej zostave (a gitary hral Sveťo Korbel aj Temeraf) zahrala klasický koncertný set plný "hitoviek", jubilanti Chiki liki tu-a sa na pódiu objavili ihneď po nich. A prečo
jubilanti? Na Vrbovskích Vetroch totiž odohrali svoj sedemstý koncert, ktorý kvôli viac ako dvojhodinovému opozdeniu popretkávali projektami, ktoré boli plánované až na záver festivalu. Dzigi Džabur nám zdelil čosi o revolúcii, Hudci prérie o pravích hodnotách, český spevák Dalibor (alebo Jirka?) nám zaspieval svoj obrovský hit Sešlé boty, Antracit nás obliekli do čiernych tričiek a pridelil nám aj čierne duše...Dorotka sa vedla nás šúlala od smiechu. A Chiki liki? Tí nám zahrali s chuťou svoj viac-menej tradičný koncertný set. A Keďže sme boli pod Karpatami a ešte k tomu vo Vrbovom, nemohla chýbať moja najobľúbenejšia domáca kapela - Karpatské chrbáty, ktoré zahrali prierez svojej tvorby a prierez albumami, myslím že chýbali iba skladby z tretieho albumu, ale zahrali z "dvojky" skvelú workoholickú pesničku Milujem robotu, opäť pohladenie workoholickej duše, ináč bol koncert tradične výborný...Krsný tato, Keď som pásol madrace, s Maťom Višňovským a Whiskym odohrali Som zástancom...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Celý koncert sa skončil dačo po tretej hodine ráno, o pol piatej, po 24 hodinách na nohách šup do spacáku aby ma mohlo o ani nie 3 hodiny zobudiť slnko. Dobré ráno, Vrbové!

Jakub Lorenz

Jakub Lorenz

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

optimista, antikomunista, hudbista Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu