reklama

Living colour

Túto skvelú kapelu som prvýkrát zaregistroval asi pred desiatimi rokmi keď môj brat doniesol domov zopár albumov Jimiho Hendrixa a medzi nimi bol legendárny tribute Stone free a na ňom som počul niečo úžasné, niečo čo bolo na jednej strane najbližšie k originálu a na druhej strane niečo úplne originálne a svojské, boli to Living colour, ktorý sa chytili skvelej pesničky Crosstown traffic a ich verzia je minimálne tak dobrá ako originál. Odvtedy prešlo pár rokov, ja som si pozháňal už aj iné nahrávky a splnil som si aj sen, videl som ich naživo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Asi týždeň a pol dozadu som sa dozvedel, že Living colour navštívia 16. 10. Bratislavu, nečakaná dobrá správa ihneď naštartovala moje pátranie, že či náhodou neprídu aj do Košíc, neprídu, čiže ide sa do Bratislavy do klubu Za zrkadlom, známy to klub čiže zbytočne je hľadať ho na nete, nájdem ho raz-dva, haha Romanovu ulicu a Zrkadlový háj (ten sa nachádza na tom istom mieste ak klub Za zrkadlom) poznali asi traja ľudia v celej Bratislave, ale dalo sa tam trafiť, vedel som že to je v Petržalke a bolo mi jasné, že to bude od mostu s UFOm na ľavo (to mi potvrdilo aj pár ľudí čo ten klub nepoznalo, ale Bratislavu pozná lepšie ako ja), pretože napravo sa ide do Viedne takže to okolie cesty trošičku poznám a nemyslel som si, že by to mohlo byť tam a ani to tam nieje. Nebudem rozpisovať celú zložitú cestu pomedzi králikárne, ale tá Petržalka je ozaj nechutne veľká (človek, ktorý vymyslel také velké sídlisko to v hlave nemohol mať v poriadku, lepšie viac malých keď už...)

Koncert v malej sále s malým pódiom začal čosi po 19:00 vystúpením kapely Appendix, recenzie na ich album boli veľmi priaznivé, no koncert bol kúsok nudný, hudobníci perfektný, výkony tiež, ale chýbalo tomu niečo...

Okolo pol deviatej vyšli na pódium Living colour a koncert sa ozaj začal a to pekne zhurta, myslím že pesničkou Type. Striedal sa hit za hitom (teda nie rádiové, ale nápadité skladby), nechýbali Glamour boys, "punkovica" Time's up, Operation mind control (mimochodom jediná pesnička z môjho oblúbeného albumu Collide0Scope), či uzatvárak a zároveň najväčší hit Cult of personality. Nechýbalo sólo bubeníka Williama Calhouna, ktorý zaujímavoo využil rôzne pady a zahral si tak aj na "basu" aj na "klávesy", druhý ktorý predviedol samostatné sólo bol samozrejme basák Doug Wimbish, ktorý keď sóluje málokedy vydá z basy zvuk podobný bassgitare, skôr to bola gitara, dokonca aj klávesy, ale basa nie. Dough tiež využíval rôzne pady, dokonca nimi "odštekal" začiatok koncertu. Atmosféra sa neustále menila, samozrejme stále k lepšiemu. Nie žeby bola na začiatku zlá, to vôbec, bola stále dobrá, ale vylepšovalo sa to priamo úmerne tomu ako dlho Living colour hrali. Na prídavky sme si museli počkať, ale stáli za to, druhý prídavok bola v podstate očakávaná coververzia, ale trošku nečakane zahrali Should I stay, should I go od Clashu, nie asi najočakávanejšiu Sunshine of your love od Creamu, už raz pomínanú Crosstown traffic, či Tomorow never knows od Beatles, AC/DCácky Back in black by asi nikto nečakal, keďže ten cover im až tak geniálne nevyšiel...

Z pódia sa počas celého konceru valila neskutočná energia, gitarista Vernom Reid, spevák Corey Glover a basák Doug Wimbish po celý čas poskakovali po pódiu a hrali moc uvolnene no napriek tomu boli ich výkony po hudobnej stránke dokonalé, kapela šlapala presnejšie ako najpresnejší digitálny metronom a to aj v takých krkolomných pasážach, ktoré by aj Dream theater mali problém zahrať. Darmo, homo sapiens pochádza z Afriky, čiže tí černosi sú ovela ďalej ako my vyblednutí (to si akosi nechcú uvedomiť tie hajlujúce z vonku aj z vnútra holé hlavy s čelom vysokým aj 3 cm).

Ale koncert mal bohužial aj pár mínusov, ten najväčší sedel za mixom a bol očividne hluchý, alebo blbý. Tak nezvládnuť zvuk, to chce ozaj niekoho kto nemá uši, alebo snahu robiť dobrý zvuk. Prevýškované, prebudené, nevyrovnané, proste odfláknuté. Teraz asi dotyčný chodí po kanáloch, ale iba v prípade, že sa v ňom ozvalo svedomie, pretože toto sa nemohlo stať omylom, tak zlý zvuk sa nedá nastaviť nejak jednoducho, to muselo byť nashvál. A ďalšia vec čo mi vadila bolo porušenie zákona (alebo vyhlášky) keďže v klube bol bar a platené WC(!), nemal som čas sa tam s hajzelbabou naťahovať, ani hľadať prevádzkara, chcel som sa vyčurať a utekať späť do sály, tak som tých 5 korún zaplatil, ale nechápem čo to má znamenať.

Ale napriek blbému zvuku a platenému záchodu sa mi splnil môj "farebný" sen. Living colour dokázali, že sú právom označovaní za pokračovateľov Jimiho Hendrixa, pretože to čo on v 60-tych rokoch naznačil, tak Living colour v tom úspešne pokračujú dodnes, nezaspali na vavrínoch ako množstvo iných rockerov a robia stále niečo nové (niečo čo tu nebolo), ich hudba má dušu a je aj technicky na veľmi vysokej úrovni, hrajú živelne, ale presnejšie ako metronom, znejú originálne, ale počuť v nich mnoho zo 60-tych rokov, či Jamesa Browna...

Jakub Lorenz

Jakub Lorenz

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

optimista, antikomunista, hudbista Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu