Do Vrbového sme dorazili v sobotu okolo jedenástej, takže akurát sme si "užili" najsilnejšieho Slnka, ale mali sme čas postaviť si stany, porozhliadnuť sa po areáli, ktorý zasa nebol moc veľký, zvítať sa v klude s Branuškom a s Pánom Bratom, či kludne a poriadne sa najesť v neďalekej reštaurácii.
Festival sa začal s asi hodinovým oneskorením, okolo 15:00 vyšli na pódium sedliacko-gotické Vrbovské vŕby z Vrbového (a Čachtíc) s bubeníkom v prednej línii. Nasledovala už tradične ľudová hudba Vrbovanka, ktorá hrá na festivale preto, aby aspoň raz do roka hrala na poriadnom pódiu a nie na rohu ulice. Túto dychovku sme si ozaj vychutnali...v bezpečnej vzdialenosti pri stole s Ivom CHVM, Babayagagarinom z HZPS, Branuškovimi mamami (chlapa ako hora predsa nemohla mať jedna mama, tak ich má dve) a ďalšími. Počas Vrbovanky sa už tradične slávnostne otvoril a ihneď aj zatvoril festival velkým ventilom, nasledovala strelba z dela, ktoré bolo nasmerované na Vrbovské Kopanice (Prašník). A keďže bezpečnosť pri práci je dôležitejšia ako práca samotná a nikdy jej nieje dosť, tak na pódiu sa objavili Vrbovskí víťazi a nás workolholikov potešili zopár piesňami o práci, aspoň pracovné absťáky boli slabšie, nechýbal samozrejme ani 13. batalión minerála Jobusa, dychovka ktorú označil pán precceda Multiorganizácie Kriak z Vrbového, Húpací kón osobne, za najlepšiu dychovku na svete, od vtedy je 15. august Medzinárodným dňom dychových súborov. Toho roku nechýbali jedinečné a bezpečné (bezpečnosť pri práci je dôležitejšia ako práca sama) športové disciplíny ako dostihy na húpacích konoch, alebo strelba z poplašnej pištole. Kúzelník Talostan ukázal pár kúziel a na pódiu sa pomaly ale isto začalo chystať prekvapenie festivalu, namiesto Pii jem+Matelko+Malevil, ktorí z (ne)známich dôvodov nevystúpili sa na pódiu objavila vždy nadupaná Para, s ktorou si Branuško aj zaspieval Doma dobre. Paru vystriedal organista Štefan Ternóczky a odznela Hymna Multiorganizácie Kriak, velká časť publika bola vychovaná a ozaj ukázala Vivat Preccedovi, ktorý pekne z kraja pódia na všetko dozeral. A ako Štefan hral Bacha, tak na pódiu to žilo a pripravovalo sa na brutalpopové legendárne Živé kvety, na ktoré som sa moc tešil a dočkal som sa, úvod patril novinke z nedávno pripraveného ešte nevydaného albumu 12+1 - Nádherný deň. Koncert Živých kvetov však prerušil silný vietor od Prašníka a s ním búrka, ktorú do Vrbového poslali povstalci z Prašníka, ale Vrbovské Vetry sú neohroziteľné a tak sa na tribúne zhromaždila väčšina návštevníkov a dokonca prišiel aj Branuško a megahit Hroch Karol odznel na tomto netradičnom stagei. Po dvoch hodinách sa pozbierala suchá aparatúra a Živé kvety spolu s Whiskym a Ďurom Vítezom zo Slobodnej Európy odohrali zvyšok koncertu. Úžasný zážitok. Ináč cítil som sa asi ako na Pohode, síce na tej som 5 rokov nebol, ale tá atmosféra...a ludia okolo. Kušnierik, Hríb, Bedly (gitarista Bez ladu a skladu), Dorotka Nvotová a moho ďalších len tak na hocijaký festival nejdu a tu boli priamo v hladisku. Slobodná Európa v päťčlennej zostave (a gitary hral Sveťo Korbel aj Temeraf) zahrala klasický koncertný set plný "hitoviek", jubilanti Chiki liki tu-a sa na pódiu objavili ihneď po nich. A prečo
jubilanti? Na Vrbovskích Vetroch totiž odohrali svoj sedemstý koncert, ktorý kvôli viac ako dvojhodinovému opozdeniu popretkávali projektami, ktoré boli plánované až na záver festivalu. Dzigi Džabur nám zdelil čosi o revolúcii, Hudci prérie o pravích hodnotách, český spevák Dalibor (alebo Jirka?) nám zaspieval svoj obrovský hit Sešlé boty, Antracit nás obliekli do čiernych tričiek a pridelil nám aj čierne duše...Dorotka sa vedla nás šúlala od smiechu. A Chiki liki? Tí nám zahrali s chuťou svoj viac-menej tradičný koncertný set. A Keďže sme boli pod Karpatami a ešte k tomu vo Vrbovom, nemohla chýbať moja najobľúbenejšia domáca kapela - Karpatské chrbáty, ktoré zahrali prierez svojej tvorby a prierez albumami, myslím že chýbali iba skladby z tretieho albumu, ale zahrali z "dvojky" skvelú workoholickú pesničku Milujem robotu, opäť pohladenie workoholickej duše, ináč bol koncert tradične výborný...Krsný tato, Keď som pásol madrace, s Maťom Višňovským a Whiskym odohrali Som zástancom...
Celý koncert sa skončil dačo po tretej hodine ráno, o pol piatej, po 24 hodinách na nohách šup do spacáku aby ma mohlo o ani nie 3 hodiny zobudiť slnko. Dobré ráno, Vrbové!